Po zavedení duálneho vzdelávania (v škole s kombináciou školení priamo na pracovisku), aké poznáme z Rakúska či Nemecka, alebo aké fungovalo aj u nás pred rokom 1989, zamestnávatelia volali roky. Napriek tomu, že jeho zavedenie bolo aj v programovom vyhlásení vlády, až po nástupe Juraj Draxlera na post ministra po intenzívnych rokovaniach trvajúcich niekoľko týždňov prišlo k zhode na všetkých parametroch nového systému a nový zákon o odbornom vzdelávaní minister úspešne predložil parlamentu. Jedna z najväčších školských reforiem po roku 1989 sa tak stala skutočnosťou.

Zrýchlil sa proces výstavby modulových škôl a prístavieb. Tie pomohli vytvoriť nové priestory preťaženým školám, najmä v okolí Bratislavy alebo priniesli nové, (na smeny na minimum).

Prvýkrát od roku 1989 sa na Slovensku začali plošne rekonštruovať školské telocvične. Tie boli na mnohých školách v dezolátnom stave, často sa preto nemohli používať. Výzva ministerstva školstva v objeme 10 mil. eur umožnila samosprávam telocvične rekonštruovať a tým, ktoré boli v dobrom stave pre zmenu nakúpiť športové vybavenie.

Vyvolali veľkú pozornosť v auguste 2015. Minister osobne predstavil nové recepty a zároveň sľúbil pomoc ministerstva školám v „boji“ s hygienikmi, ktorí niekedy príliš striktne interpretovali výživové normy a znemožňovali jedálňam ponúkať aj výber z viacerých jedál. Minister tiež inicioval vytvorenie medzirezortnej komisie s ministerstvom pôdohospodárstva. Tá mala pripraviť nový rámec obstarávania pre školské jedálne s cieľom dostať do nich kvalitnejšie, a čo najviac regionálne, potraviny. Závery komisie sa po voľbách v roku 2016 už do praxe nepremietli.

Pre obstarávanie učebníc mala za cieľ, aby každé ďalšie obstarávanie učebníc obsahovalo podmienku, že víťaz musí učebnicu poskytnúť s licenciou na voľné digitálne šírenie. Po voľbách v roku 2016 sa doložka už neuplatňovala.

V programovom vyhlásení vlády. Po iniciatíve ministra Draxlera sa vládna strana zaviazala po voľbách v programovom vyhlásení vlády uviesť minimálne zvýšenie učiteľských platov v každom roku nového volebného obdobia. Programové vyhlásenie vlády sa písalo už po odchode ministra Draxlera z postu a nereflektovalo jeho pôvodné požiadavky na rýchlosť zvyšovania platov pedagógov.

Kontrakt na systém podpísal ešte v roku 2010 vtedajší minister Ján Mikolaj. Až po príchode Juraja Draxlera sa ale systém (v priebehu niekoľkých mesiacov) skutočne sprevádzkoval a školám aj ministerstvu sa tak výrazne zjednodušila komunikácia a zber údajov. 

V auguste 2015 ministerstvo školstva zverejnilo varovanie svojim organizáciám, aby zvýšili ostražitosť vo finančných operáciách. Stalo sa tak potom, ako sa voči jednej z nich, MPC, vonkajší páchatelia pokúsili o pomerne rozšírený podvod, ktorý sa aplikuje aj voči súkromným firmám: organizácii poslali email s falšovanou hlavičkou, ktorý sa tváril ako email dodávateľskej firmy. V ňom sa „oznamoval“ novú bankový účet firmy.

Pracovníci MPC v rozpore s vnútornými predpismi prostriedky na falošný účet poslali, no v rovnaký deň na pokus o podvod vďaka konverzácii so zástupcami skutočného dodávateľa prišli. Banky všetky prostriedky zadržali, ešte predtým, ako ich mohli páchatelia vybrať alebo preposlať na iné účty. Štát tak o nijaké prostriedky neprišiel.

Napriek tomu politická opozícia aj časť médií o prípade informovali tak, akoby sa prostriedky aj naozaj stratili. Príkladom je klamlivý výrok vtedajšieho poslanca za SaS Ľubomíra Galka, že „prostriedky sa našli deň pred odvolávaním ministra v parlamente“.

Z MPC bol okrem iného prepustený finančný riaditeľ, ktorý mal v náplni práce organizáciu finančnej kontroly. Navyše podľa interného šetrenia práve on dával iným pracovníčkam do pozornosti falošný email s tým, aby platby presmerovali. Po prepustení ho zamestnala ako svojho poslaneckého asistenta vtedajšia poslankyňa NR SR za SaS Lucia Nicholsonová. S tvrdením, že z daného pracovníka spravil minister Draxler obetného baránka.

O niekoľko mesiacov rovnakého človeka Lucia Nicholsonová prepustila. A to po tom, ako MPC zverejnilo závery ďalšieho interného vyšetrovania, podľa ktorého si tento pracovník preposielal peniaze z účtu organizácie na svoj vlastný účet. Za tento podvod v celkovom objeme 50 tisíc eur ho neskôr súd odsúdil na podmienečný trest a náhradu škody.

Na jar roku 2015 sa začali ozývať miestni aktivisti s tvrdením, že ministerstvo školstva chce predať areál organizácie Iuventa známy pod názvom Ekoiuventa súkromnému investorovi. Minister Draxler usporiadal tlačovú konferenciu priamo danom v areáli. Na tej pred kamerami vyhlásil, že takýto predaj nikdy neplánoval a ministerstvo Ekoiuventu rozhodne predávať nebude.

V nasledujúcich týždňoch tiež vyhlásil, že ministerstvo kvôli lepšej kontrole previedlo daný areál z podriadenej organizácie Iuventa priamo na ministerstvo ako také.

Minister tiež vysvetlil, že volanie opozičných poslancov po tom, aby sa „areál vrátil deťom“ je ironické vzhľadom na to, že väčšina krúžkovej činnosti v areáli zanikla už v 90. rokoch a posledné aktivity zahŕňajúce deti v areáli skončili v roku 2004. Areál teda neslúžil deťom a mládeži viac ako 10 rokov.

Zároveň oznámil, že úradníkov Iuventy, ktorí v areáli dovtedy boli, vysťahoval do hlavnej budovy Iuventy a hľadá spôsob, ako areál otvoriť verejnosti. Verejnosť vyzval k podávaniu návrhov na to, na aké konkrétne aktivity by areál bolo vhodné využiť. Napriek tomu politická opozícia tvrdenie o pokuse o odpredaj areálu opakovala, využila pritom fakt, že pri prevode areálu z Iuventy na ministerstvo musel byť areál formálne vyhlásený za pre túto organizáciu nadbytočný majetok. Túto oficiálnu formulku potom opoziční poslanci používali ako argument, že ministerstvo sa chce areálu zbaviť, hoci tento argument nemal logiku: ministerstvo samotné majetok za nadbytočný nevyhlásilo, naopak, získalo ho. Tým pádom by si samo právne sťažilo situáciu, ak by ho, ako tvrdili niektorí poslanci, následne chcelo predať.

Miestni aktivisti až do volieb otázku využitia areálu pre médiá pravidelne otvárali. Napríklad sťažovaním sa, že minister ich už „nejaký čas“ neprijal, aby s nimi o využití areálu diskutoval. Po voľbách téma Ekoiuventy mediálne zanikla. O areáli už roky nikto nediskutuje, je opustený. Po voľbách v roku 2016 však prestal byť mediálnou témou a tak jeho pustnutie dnes už nikoho nezaujíma.

Za pôsobenia ministra Draxlera tiež prebehol „štrajk učiteľov“. Ten Draxler viackrát označil za nezmyselný a neférovo medializovaný. Upozornil, že nešlo o štrajk v pravom slova zmysle. Aktivisti vyzvali učiteľov, aby v niektorý deň v danom období neprišli do školy a tak vyjadrili súhlas s ich požiadavkami.

Celkovo sa takýmto individuálnym spôsobom zapojilo len približne 13 tisíc z celkového počtu 90 tisíc pedagogických pracovníkov na Slovensku. Z vyše päťtisíc škôl a školských zariadení bolo v skutočnosti zavretých len niečo vyše stovky, aj to iba v prvý deň „štrajku“.

Minister Draxler kritizoval načasovanie štrajku ako nezmyselné. Podľa jeho slov by dávalo zmysel, ak by sa aktivita odohrala vtedy, keď sa  na jeseň 2015 rokovalo o platoch zamestnancov verejného sektora, teda aj učiteľov.

Posunutie aktivity na obdobie tesne pred voľbami označil za nielen politický, ale aj kontraproduktívny ťah. „Všetky prieskumy verejnej mienky dlhodobo ukazovali, že ľudia zvyšovanie platov učiteľov nepodporujú a aktivisti to dobre vedeli,“ hovorí. „To znamenalo, že tesne pred voľbami tlačili politikov do toho, aby urobili nepopulárne opatrenie. A ešte viditeľne pod tlakom. Sami by si tým uškodili.“

Minister Draxler kritizoval aj požiadavky aktivistov ako celkom nezmyselné. Príkladom bola podľa neho požiadavka na okamžitú investíciu 400 mil. eur do vybavenia škôl. Draxler poukázal na to, že aj keby existovala zhoda na finančnom objeme a na tom, aké presne vybavenie treba pre každú školu dokúpiť, procesy verejného obstarávania by neumožnili takýto plán v priebehu jedného roku zrealizovať.

Aj po voľbách bol zverejnený prieskum Sociologického ústavu SAV, ktorý ukazoval, že napriek obrovskej mediálnej kampani dokonca ani voliči vtedajších opozičných strán požiadavku na razantnejšie zvyšovanie učiteľských platov napodporovali.

Ako minister sa Juraj Draxler niekoľkokrát vyjadril, že učiteľské platy jednoznačne treba zvýšiť. Navrhoval ale kombináciu postupného zvyšovania platov (podľa vlastných slov predstaviteľom stavovských organizácií a odborov ponúkol, aby spoločne vydali deklaráciu, v ktorom by žiadali zvýšenie platov približne o tretinu počas nasledujúceho volebného obdobia) a školských reforiem, ktoré by vytvorili predpoklad pre vyššiu kvalitu školstva a základ pre ešte razantnejšie zvyšovanie platov.

V auguste 2015 ministerstvo školstva zverejnilo varovanie svojim organizáciám, aby zvýšili ostražitosť vo finančných operáciách. Stalo sa tak potom, ako sa voči jednej z nich, MPC, vonkajší páchatelia pokúsili o pomerne rozšírený podvod, ktorý sa aplikuje aj voči súkromným firmám: organizácii poslali email s falšovanou hlavičkou, ktorý sa tváril ako email dodávateľskej firmy. V ňom sa „oznamoval“ novú bankový účet firmy.

Pracovníci MPC v rozpore s vnútornými predpismi prostriedky na falošný účet poslali, no v rovnaký deň na pokus o podvod vďaka konverzácii so zástupcami skutočného dodávateľa prišli. Banky všetky prostriedky zadržali, ešte predtým, ako ich mohli páchatelia vybrať alebo preposlať na iné účty. Štát tak o nijaké prostriedky neprišiel.

Napriek tomu politická opozícia aj časť médií o prípade informovali tak, akoby sa prostriedky aj naozaj stratili. Príkladom je klamlivý výrok vtedajšieho poslanca za SaS Ľubomíra Galka, že „prostriedky sa našli deň pred odvolávaním ministra v parlamente“.

Z MPC bol okrem iného prepustený finančný riaditeľ, ktorý mal v náplni práce organizáciu finančnej kontroly. Navyše podľa interného šetrenia práve on dával iným pracovníčkam do pozornosti falošný email s tým, aby platby presmerovali. Po prepustení ho zamestnala ako svojho poslaneckého asistenta vtedajšia poslankyňa NR SR za SaS Lucia Nicholsonová. S tvrdením, že z daného pracovníka spravil minister Draxler obetného baránka.

O niekoľko mesiacov rovnakého človeka Lucia Nicholsonová prepustila. A to po tom, ako MPC zverejnilo závery ďalšieho interného vyšetrovania, podľa ktorého si tento pracovník preposielal peniaze z účtu organizácie na svoj vlastný účet. Za tento podvod v celkovom objeme 50 tisíc eur ho neskôr súd odsúdil na podmienečný trest a náhradu škody.

Na jar roku 2015 sa začali ozývať miestni aktivisti s tvrdením, že ministerstvo školstva chce predať areál organizácie Iuventa známy pod názvom Ekoiuventa súkromnému investorovi. Minister Draxler usporiadal tlačovú konferenciu priamo danom v areáli. Na tej pred kamerami vyhlásil, že takýto predaj nikdy neplánoval a ministerstvo Ekoiuventu rozhodne predávať nebude.

V nasledujúcich týždňoch tiež vyhlásil, že ministerstvo kvôli lepšej kontrole previedlo daný areál z podriadenej organizácie Iuventa priamo na ministerstvo ako také.

Minister tiež vysvetlil, že volanie opozičných poslancov po tom, aby sa „areál vrátil deťom“ je ironické vzhľadom na to, že väčšina krúžkovej činnosti v areáli zanikla už v 90. rokoch a posledné aktivity zahŕňajúce deti v areáli skončili v roku 2004. Areál teda neslúžil deťom a mládeži viac ako 10 rokov.

Zároveň oznámil, že úradníkov Iuventy, ktorí v areáli dovtedy boli, vysťahoval do hlavnej budovy Iuventy a hľadá spôsob, ako areál otvoriť verejnosti. Verejnosť vyzval k podávaniu návrhov na to, na aké konkrétne aktivity by areál bolo vhodné využiť. Napriek tomu politická opozícia tvrdenie o pokuse o odpredaj areálu opakovala, využila pritom fakt, že pri prevode areálu z Iuventy na ministerstvo musel byť areál formálne vyhlásený za pre túto organizáciu nadbytočný majetok. Túto oficiálnu formulku potom opoziční poslanci používali ako argument, že ministerstvo sa chce areálu zbaviť, hoci tento argument nemal logiku: ministerstvo samotné majetok za nadbytočný nevyhlásilo, naopak, získalo ho. Tým pádom by si samo právne sťažilo situáciu, ak by ho, ako tvrdili niektorí poslanci, následne chcelo predať.

Miestni aktivisti až do volieb otázku využitia areálu pre médiá pravidelne otvárali. Napríklad sťažovaním sa, že minister ich už „nejaký čas“ neprijal, aby s nimi o využití areálu diskutoval. Po voľbách téma Ekoiuventy mediálne zanikla. O areáli už roky nikto nediskutuje, je opustený. Po voľbách v roku 2016 však prestal byť mediálnou témou a tak jeho pustnutie dnes už nikoho nezaujíma.

Za pôsobenia ministra Draxlera tiež prebehol „štrajk učiteľov“. Ten Draxler viackrát označil za nezmyselný a neférovo medializovaný. Upozornil, že nešlo o štrajk v pravom slova zmysle. Aktivisti vyzvali učiteľov, aby v niektorý deň v danom období neprišli do školy a tak vyjadrili súhlas s ich požiadavkami.

Celkovo sa takýmto individuálnym spôsobom zapojilo len približne 13 tisíc z celkového počtu 90 tisíc pedagogických pracovníkov na Slovensku. Z vyše päťtisíc škôl a školských zariadení bolo v skutočnosti zavretých len niečo vyše stovky, aj to iba v prvý deň „štrajku“.

Minister Draxler kritizoval načasovanie štrajku ako nezmyselné. Podľa jeho slov by dávalo zmysel, ak by sa aktivita odohrala vtedy, keď sa  na jeseň 2015 rokovalo o platoch zamestnancov verejného sektora, teda aj učiteľov.

Posunutie aktivity na obdobie tesne pred voľbami označil za nielen politický, ale aj kontraproduktívny ťah. „Všetky prieskumy verejnej mienky dlhodobo ukazovali, že ľudia zvyšovanie platov učiteľov nepodporujú a aktivisti to dobre vedeli,“ hovorí. „To znamenalo, že tesne pred voľbami tlačili politikov do toho, aby urobili nepopulárne opatrenie. A ešte viditeľne pod tlakom. Sami by si tým uškodili.“

Minister Draxler kritizoval aj požiadavky aktivistov ako celkom nezmyselné. Príkladom bola podľa neho požiadavka na okamžitú investíciu 400 mil. eur do vybavenia škôl. Draxler poukázal na to, že aj keby existovala zhoda na finančnom objeme a na tom, aké presne vybavenie treba pre každú školu dokúpiť, procesy verejného obstarávania by neumožnili takýto plán v priebehu jedného roku zrealizovať.

Aj po voľbách bol zverejnený prieskum Sociologického ústavu SAV, ktorý ukazoval, že napriek obrovskej mediálnej kampani dokonca ani voliči vtedajších opozičných strán požiadavku na razantnejšie zvyšovanie učiteľských platov napodporovali.

Ako minister sa Juraj Draxler niekoľkokrát vyjadril, že učiteľské platy jednoznačne treba zvýšiť. Navrhoval ale kombináciu postupného zvyšovania platov (podľa vlastných slov predstaviteľom stavovských organizácií a odborov ponúkol, aby spoločne vydali deklaráciu, v ktorom by žiadali zvýšenie platov približne o tretinu počas nasledujúceho volebného obdobia) a školských reforiem, ktoré by vytvorili predpoklad pre vyššiu kvalitu školstva a základ pre ešte razantnejšie zvyšovanie platov.